Je štátna maturita hazard?
Vzhladom na to, že niečo podobné ako v ČR sa testuje aj na Slovensku (Monitor 2000) a okrem toho ma v máji čaká maturita, si dovolím niekolko poznámok k článku Oldricha Botlika.
Napriek tomu, že nepoznám detaily Maturity 2002, jej základné body sú mi dosť jasné. V prvom rade p. Botlik vyjadruje svoju negatívnu mienku o multiple-choice otázkach. Podla mňa sa tu však dopúšťa niekolkých unáhlených záverov.
Budú mať "primitívne testy" skutočne deštruktívnu úroveň? P. Botlik uvádza značne zavádzajúci príklad kvadratickej rovnice, kde stačí len dosadiť postupne všetky navrhované riešenia a je to. Je ale snáď väčšine ludí jasné, že príklady podobného typu sa možu len ťažko vyskytnúť. Zato keby som mal povedzme nerovnicu a navrhnuté štyri riešenia, ktoré by boli intervaly, ťažko by si niekto "vystačil s dosadením ponúknutých hodnot do rovnice", lebo to ide velmi zle (hlavne s roznymi iracionálnymi číslami, výrazmi, etc.). Okrem toho može byť otázka formulovaná tak, že bez istých znalostí (napr. z analytickej geometrie) sa nedá ani zistiť, čo po mne chcú, takže dosádzanie všetkých hodnot mi je nepomože, ak nič neviem napr. o vzdialenosti dvoch bodov v rovine.
Samozrejme, vždy sa dajú nájsť, alebo spoznať rozne triky ako spoznať tú správnu odpoveď. Rovnako, ako sa často vyskytujú otázky, ktoré volám metaotázky a majú s matematikou málo spoločné. Nepýtajú sa na samú podstatu veci, ale na poznatky, ktoré niesú úplne v priamom súvise s podstatou veci. Napr. "Ktorý z uvedených geometrických útvarov má stred súmernosti a dve osi súmernosti?: A. polkruh B. štvorec C. rovnostranný trojuholník D. elipsa" Človek ani nemusí vedieť, čo je elipsa, aby zaškrtol správnu odpoveď. Navyše tu može zasiahnuť aj náhoda a tak sa teoreticky dá maturitná skúška zvládnuť aj s chabými znalosťami.
Tu je však druhý problém článku p. Botlika. Je dosť možné, že "podobná stratégia by zaručila prekonanie stanovenej hranice úspešnosti", ale otázka nie je "prejsť, alebo prepadnúť?", ale skor "prejsť ako priemerný študent, alebo ako najlepší?". Skrátka, nech si niekto tipuje výsledky, možno prejde, ale s akým skóre? Keď budú prijímačky na vysoké školy záležať hlavne na výsledkoch štandartizovaných maturít, nebude každému jedno, či len prejde, alebo či bude najlepší.
Ďalej sa p. Botlik obáva jednoduchosti za cenu objektivity. S týmto musím súhlasiť - napriek tomu, že multiple-choice otázky majú svoje výhody (objektivita, lahké spracovanie), nesmú byť jediným základom pre známku. Napríklad: maturita z matematiky by mala byť rozdelená na dve časti: v prvej by boli multiple-choice otázky, ktoré by testovali napr. rýchle a správne rozhodnutie pre použitie správneho vzorca; v druhej časti by mohlo byť 5-6 klasických príkladov na zhruba 3 hodiny. Druhá časť by potom bola hodnotená viacerými (nezávislými) učitelmi po celej republike, čím by sa značne odstránila subjektivita.
Otázka predčasnej špecializácie nie je jednoduchá, ale zato zaujímavá (ako to už býva..). Je lepšie všeobecnejšie (ale nutne povrchnejšie), alebo špecializované (a teda hlbšie) vzdelanie? Nebolo by lepšie, keby boli niektoré skupiny predmetov povinné pre všetkých (materinský jazyk, matematika, cudzí jazyk, ...) a potom by boli skupiny predmetov, z ktorých by si mohol študent vybrať? (napr. skupina prírodných vied, humanitných vied, etc.). Takto by bol vyvážený pomer napr. medzi prírodnými vedami a humanitnými. Ostatne, načo sú mi povrchné znalosti z biológie, chémie a fyziky, keď pojdem študovať len jednu z nich? (samozrejme, otázka je či si správne vyberiem na začiatku...)
Na záver teda: štandardizovaná maturita je dobrá a mala by byť zavedená čo najskor a mala by slúžiť ako prijímací test na univerzity. Jej hlavnou časťou ale nemožu byť multiple-choice otázky, pretože nemožu obsiahnuť to, čo by mal študent vedieť; väčšia váha by mala byť prikladaná komplexnejším a dlhším úlohám (esejám, etc.) kde by sa hodnotil skor postup ako výsledok. Napriek tomu nie sú (a myslím že nikdy nebudú) multiple-choice otázky "pri skúške dospelosti už skor raritou", ako sa domnieva p. Botlik. Stačí sa pozrieť na prestížny program International Baccalaureate (ktorého mám česť byť študentom) - tam sa multiple-choice úspešne využíva v skúškach z prírodných vied. Samozrejme, je to len jedna tretina skúšky - zvyšné dve pozostávajú z dlhších a zložitých úloh.
P.S. Dnes som písal Monitor 2000, "zaškrtávací" test z matematiky, budúca štátna maturita. O dojmoch a pojmoch ale neskor...:-)
