Major Zeman: Poučení pro českou Radu pro rozhlasové a televizní vysílání
Vážený pán Čulík.
Vo predvčerajších BL ste uverejnili Váš názor na vysielanie seriálu "30 případů
majora Zemana" (článok: "Co je horší: Čepice .....). Potešilo ma, že Vaše
stanovisko je velmi blízke mojmu (viď. ďalší text).
Neviem, či je v Čechách známe, že vysielanie tohoto seriálu v ČT našlo odozvu aj
na Slovensku. Konkrétne v denníku SME vyšiel dňa 17.9.1999 článok pána Beblavého
s názvom "Dva osudy majora Zemana". Dotyčný pán v ňom porovnáva (prevažne)
negatívnu reakciu českej verejnosti na jeho vysielanie na ČT1 s velmi vlažným
postojom slovenských občanov k jeho odvysielaniu na súkromnej TV Markíza v
minulom roku. Vyvodzuje z toho záver, že najmä slovenská intelektuálna špička je
málo občiansky angažovaná, pretože neprotestovala proti jeho uvedeniu na
televízne obrazovky.
Možno Vás bude zaujímať moja reakcia na tento článok, ktorú som poslal mailom p.
Beblavému. Podstatnú časť z tohoto mailu prikladám.
Vážená redakcia.
Dňa 17.9.1999 ste uverejnili článok "Dva osudy majora Zemana". K inkriminovanému
materiálu mám tieto pripomienky:
1. Predovšetkým je obrovský rozdiel, či seriál vysiela verejnoprávna TV,
financovaná z našich daní a koncesionárskych poplatkov, alebo súkromná
televízia. V tomto kontexte považujem porovnanie reakcií slovenskej a českej
verejnosti, ktoré uskutočnil p. Beblavý za nekorektné.
2. Snaha zablokovať odvysielanie seriálu mi silne pripomína cenzúru.
Vysvetlovacia kampaň ČT zase praktiky prednovembrovej televízie, kedy pred
začiatkom vysielania západného filmu musela hlásatelka (dnes moderátorka)
upozorniť, v čom daný film poukazuje na chyby kapitalizmu, alebo aspoň ktorý z
účinkujúcich hercov je pokrokový. Nakoniec už v českom filme "Vesničko má
středisková", natočenom za totality, boli tieto obyčaje zosmiešnené v scéne,
keď sa syn pýta otca, či už nastavili zrkadlo.
3. V nadväznosti na bod 2. si treba položiť otázku, či ludia presadzujúci zákaz
vysielania, alebo vysvetlujúce debaty, neurážajú divákov. Ich snahy totiž
nemožno interpretovať ináč, ako podceňovania schopnosti občana vytvoriť si
vlastný úsudok o kvalite vysielaného materiálu.
4. Drvivá väčšina filmov natočených pred novemrom 1989 viac, alebo menej
propaguje socializmus. Ak by sme prijali zásadu, že takéto filmy nepatria na
obrazovku (a snažili sme sa ju presadiť aj pre súkromné stanice), dostaneme sa
do situácie nie nepodobnej stavu, keď za komunizmu utiekol nejaký herec na Západ
(Landovský, Kukura, Matuška, ....) a boli zakázané všetky filmy, v ktorých
dotyčný vystupoval. Nechce sa mi ani domýšlať všetky dopady takéhoto postupu.
Takže aký je moj názor na tento problém? Ktorýsi antický filozóf vyjadril názor,
že prvý cudzí jazyk, ktorý sa má človek naučiť je reč nepriatela. V tomto
kontexte sa može odvysielanie seriálu 30 prípadov mjr. Zemana pozitívne, lebo v
očiach každého mysliaceho človeka diskredituje minulý režim. Argument, že tým
ostatným može poškodiť je síce pravdivý, ale okamžite si musíme položiť otázku,
či iné v súčasnosti vysielané programy sú neškodné? Lebo násilie, vraždy a
postelové scény, ktorými oplýva najmä americká produkcia, páchajú podla mňa
najmä na mladých luďoch ovela väčšie škody, ako celá rota majorov Zemanov.
S pozdravom
Vladimír Durec
